Rytmus je v našich životoch a na tejto planéte všade prítomný. Všetko sa deje v určitých pravidelnostiach a cykloch. Každý si určite spomenie na niektoré denné rytmy, mesačné či ročné. Preto už teraz môžeme povedať, že rytmus je v nás a my sme jeho súčasťou. Ako je to v hudbe?
Rytmus ako predpoveď budúcnosti
Rytmus je niečo opakujúce sa s určitou frekvenciou = pravidelnosťou. Je to vlastne predpoveď budúcnosti. Vieme, že sa v budúcnosti niečo zopakuje. To o väčšine iných vecí v živote povedať nemôžeme, však? 🙂
Na to, aby sme mohli rytmus cítiť, musí byť jeho frekvencia tak akurát – ani príliš rýchla, ani pomalá. To znamená, že tempo musí byť v určitom rozmedzí. Pre jeho vyjadrenie používame skratku BPM (Beats per minute = údery za minútu). To znamená, že používame časový interval 1 minúty a počítame údery. Napr. sekundová ručička na hodinách udrie 60krát za minútu, tak ako naše srdce, keď je v kľude (u každého človeka sa to samozrejme môže líšiť).
Rytmus v našom tele
Rytmus nie je v hlave. Nedosiahneme ho sústredeným rozmýšľaním. Je v našom tele, naprogramovaný. Ako také kyvadlo, ktoré sa v nás húpe a vytvára pod-rytmy (divízie). Je to tanec svalov, pričom každý z nich môže pulzovať v inej divízii. Začneme ho cítiť, keď sa dostaneme do tzv. flow stavu = naplno sa vložíme do neho, uvoľníme sa a zároveň sa necháme pohltiť jeho energiou a pulzom. Po čase to pôjde samo.
Skúsme si to
Použime metronóm, napr. tento a skúsme sa napojiť na spomínané tempo 60 BPM. Na začiatku bude treba určité sústredenie, aby sme naprogramovali svaly do pohybov. Keď vydržíme, pôjde to automaticky. Spravme to takto:
- Hlavou kývme hore a dole každý úder.
- Pridajme nohu. Klopkajme nohou 2krát rýchlejšie ako hlavou.
- A potom boky tela. Hýbme sa zo strany na stranu 4krát pomalšie, čiže zaznejú 4 údery, kým sa dostaneme na pravú stranu stranu a potom 4 na ľavú stranu.
Môže to byť pre vás veľmi náročne. To je v poriadku. Skúste to pridávať postupne a ak vám to nejde, tak skúste len 2 zo spomínaných 3 činností. A vytrvajte.
Tak to robia muzikanti. Avšak rytmy, ktorým tvoria melódie alebo harmónie (napr. hraním na klavíri) sú ďaľšie vrstvy pridané na tie 3, ktoré sme si vyskúšali. Takže dokopy ich môže byť aj 5.
Mať rytmické cítenie je skill (zručnosť)
Každy, kto „cíti rytmus“ je vlastne dobrý v programovaní svojho tela na divízie rytmov. Ruky sú naprogramované hrať a hlas spieva. Telo alebo nohy udržujú základný = metronómový rytmus.
Keď sa učíme hrať na nástroji alebo spievať, musíme začat od toho základného rytmu. Toho, ktorý je pravidelný. Môžeme ho volať metronómový. Naprogramujeme ho do nejakej časti nášho tela. Potom pri speve alebo hre na nástroji začneme zvládať rytmus skladby (Ostanme pri speve a volajme ho melodický rytmus).
Metronómový rytmus a melodický rytmus spolu
Vyber si jednoduchú skladbu. Ak nevieš, tak napr. Kohútik jarabý. Pri spievaní melódie, ktorá má konkrétny melodický rytmus, musíme stále držať aj ten metronómový rytmus. Nesmieme sa od neho odlúčiť. Nikdy. Ak sa nám stane, že ho stratíme, znamená to, že nie sme pripravení na také zložité divízie melodického rytmu. Čo potom? Musíme spomaliť a venovať sa konkrétnemu miestu, ktoré nám nešlo. Je to ťažke a bolí to, ale keď sa nám podarí pochopiť ako melodický rytmus pulzuje v spolupráci s tým metronómovým, začne to byť jednoduché. Postupne sa ten metronómový rytmus dostane do úzadia a stane sa automatickým. Budeme ho vnímať bez toho, aby sme si to uvedomovali. Lebo rytmus, ktorý spievame krásne spolupracuje s tým metronómovým.
Zvládol/la si to?
Som si istý, že si si vybral/a dostatočne jednoduchú skladbu a že sa ti podarilo vnímať aj metronómový aj melodický rytmus súčasne. Mohol/la si zároven skúsiť si pri tom aj zatancovať. Čiže zapojiť ďaľšie rytmy svojho tela.
Zabavil/a si sa pri tom? Dúfam, že áno. A ak to bolo pre teba ťažké, nestrácaj nádej alebo nerob závery, že nemáš rytmus. Každý ho má. Len inak rozvinutý.
A ak hráš na gitare, mám pre teba nástroj, vďaka ktorému môžeš zdokonaliť svoje rytmické cítenie. Nájdeš ho tu. Prajem ti veľa zábavy!
