Spievanie a hranie na hudobnom nástroji obohacuje človeka o nový rozmer v jeho živote. Hudobné tvorenie vyživuje a lieči dušu, spája ľudí, zabáva a je vynikajúcim spoločníkom na ceste životom.
Aj veda hovorí o super benefitoch
Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré hovoria o benefitoch spievania a hrania na hudobných nástrojoch pre človeka. Napr.:
- Udržuje mozog v kondícii: podporuje rýchlejšie učenie, zlepšuje pamäť a koncentráciu
- Zlepšuje náladu a má pozitívny efekt pri liečbe mentálnych a nervových chorôb
- Sociálne spája ľudí
- Spievanie a tanec prispieva k správnemu dýchaniu a fyzickej kondícii
Každý to dokáže
Často sa stretávam s názormi, že ľudia buď majú hudobný sluch alebo ho nemajú. Podobne aj pri rytmickom cítení – buď áno alebo nie. Biela alebo čierna. Ak si niekedy bol/a na koncerte vieš, že to tak nie je. Pri záverečných potleskoch publikum tlieska spolu a nepočuješ nikoho, kto by tlieskal mimo rytmu.
Podobne to tak je aj s hudobným sluchom. Vedieť spievať bez cvičenia a tréningu vie málokto. Človek sa musí naučiť ovládať hlas – dýchanie (bráničné) a naučiť sa intonovať (spievať správne tóny).
Talent je len začiatok
Talent je samozrejme super. Ale vyskytuje sa u ľudí podstatne častejšie, ako si myslíme. Napr. gén, ktorý sa pripisuje k výskytu absolútneho sluchu u človeka, má 38% belochov. Tzn. viac ako každý tretí má predpoklady mať túto superschopnosť, ktorú má nakoniec rozvinutú len 1 človek z 10 000.
Hudobné školy, ktoré si vyberajú ľudí podľa talentu, hľadajú tých najviac talentovaných. To neznamená, že tí ostatní nemajú talent.
Cvičením to pôjde
Tak ako sa učíme chodiť alebo bicyklovať, musíme venovať určitý čas cvičením na hudobnom nástroji, či spievaním.
Ja som spieval ako malé dieťa. Každý mi hovoril, že mi to ide a že viem pekne spievať. V škole ma volali pred tabulu, aby som ukázal, ako sa to vraj má :-). Potom prišla puberta, zmenil sa hlas. Nevedel som zaspievať nič. V 28 rokoch som začal chodiť do zboru. Každým týždnom sa moja intonácia zlepšovala. Bol to však dlhodobý proces. A stále je čo zlepšovať. Ale bavilo ma to a tešil som sa na každú skúšku zboru.
Vek je len číslo
Znie to síce ako klišé, ale v každom veku človek môže začať.
V mojich 32 rokoch som sa pýtal Daniela Thomasa (britského lektora gospelového spievania), či nie som starý na spievanie a on povedal: „Yes, you are too old!“ („Áno, si príliš starý“), zamračil sa na mňa, že sa ho pýtam takú nemiestnu otázku a doplnil, že aby som sa nepýtal a spieval :-).
Samozrejme, čim je človek mladší, tým rýchlejšie napreduje pri spievaní alebo hraní. Identifikovaním slabích miest v učení a vhodnou technikou, sa dá však učiaci proces podstatne zefektívniť.
Najdôležitejšie je, keď ťa to baví
Naša rodina, naši kamaráti a niekedy aj susedia sú častokrát tí najväčší nepriateľia nášho koníčka = spievania. Dajú nám najavo, keď ich obťažujeme našou nedokonalou intonáciou. Neviem, koľkí z nás by sa naučili kráčať alebo rozprávať, keby nás naši blízki obdarovávali svojím odborným hodnotením = Ako nám to nejde a nebodaj to už nemáme robiť, lebo vraj nemáme talent. Predstav si, že by ti v útlom detstve niekto povedal, že sa už nikdy nemáš pokúšať kráčať, že vraj nemáš talent. Pri prvom páde na zadok. Koľkí z nás by dnes vedeli kráčať? 🙂
Žiaľ, naša spoločnosť sa bojí spievať. Pritom spievanie je človeku rovnako prirodzené ako kráčanie, či bicyklovanie.
Prestaňme preto hodnotiť našich blízkych ako spievajú, tak ako ich nehodnotíme, ako vedia kráčať. Ak to urobíme všetci, každý z nás získa slobodu zaspievať si, či už spieva lepšie alebo horšie. Lebo to, či spieva lepšie alebo horšie závisí len od toho, ako sa spievaniu venuje. A keď sa budeme všetci venovať spievaniu, všetkým nám to pôjde a nebudeme musieť nikoho hodnotiť :-).
Preto na záver len pripomeniem: Keď ťa to baví, hraj a spievaj. A rob to naplno! 🙂
